Arménska genocída v skratke

Arménska genocída bola centrálne plánovaná a vedená tureckou vládou proti celému arménskemu národu v Ottomanovej ríši. Bola spáchaná počas I. svetovej vojny medzi rokmi 1915 a 1918. Arméni boli predmetom deportácie, vyvlastňovania, únosov, týrania, masakrovania a vyhladzovania.
Veľká väčšina arménskej populácie bola násilne premiestnená z Arménska a Anatolie (dnešné Turecko) do Sýrie, kde ďalej Arméni boli poslaní do púšte odsúdení na smrť dehydrovaním a vyhladovaním. Veľký počet Arménov bol systematicky masakrovaný v celej Ottomanovej ríši. Ženy a deti boli vykorisťované, znásilňované a strašným spôsobom ponižované. Takmer celý majetok Arménov bol zhabaný. Po niečo viac ako roku ticha na konci I. S.V. turecké besnenie pokračovalo medzi rokmi 1920 a 1923, zvyšní Arméni boli predmetom ďalších masakrov a vyhnania.

Plánovanie genocidy
Pri zrode myšlienky arménskej genocídy stál Centrálny výbor strany mladých Turkov (výbor pre jednotu a pokrok, po turecky Ittihad ve terakki cemiyet), ktorej vedúce postavy boli Mehmed Talât {paša), Ismail Enver (paša), a Ahmed Djemal (paša). Bola to rasistická skupina, ktorej ideológia bola vytvorená Ziaom Gökalpom, Dr. Mehmedom Nazimom a Dr. Beheaddionom Shakirom. Genocída bola vedená organizáciou, Teshkilati Mahsusa, vytvorenou na pokyn výboru pre jednotu a pokrok, ktorá vytvorila špeciálne vražedné prápory, pozostávajúce z násilných kriminálnikov prepustených z väzníc pre tento účel. Arméni pôsobiaci v armáde boli odzbrojení, následne na to umiestnení do pracovných práporov, alebo do otroctva a potom zabití. Všetky predchádzajúce udalosti prebehli v tajnosti, tak ako malo prebehnúť zlikvidovanie arménskeho národa.

24-tý apríl
Je večer dvadsiateho štvrtého apríla a píše sa rok 1915. Turecká vláda uväznila vyše 200 (niektoré zdroje hovoria aj o vyššom čísle) vedúcich postáv arménskej komunity v Konštantinopole (dnešný Istanbul), čoskoro boli uväznení stovky ďalších. Všetci boli poslaní do väznice v stredozemí Anatolie, kde väčšina bola aj popravená. Ešte v tento deň bolo zmasakrovaných 5 000 Arménov v ich domovoch a uliciach Konštantinopolu. Po 24tom apríli boli zvyšní Arméni vyzvaní do ulíc z ich domov, bolo im povedané, že budú premiestnení. Po tomto boli poslaní do koncentračných táborov v púšti medzi Jerablusom a Deir ez-Zorom, na tejto ceste zomierali od vyčerpanosti vyhladovania a dehydrovania, tí ktorí prežili “ceste smrti“ boli brutálne zavraždení v koncentračných táboroch. Vedúce postavy v Trebizonde, pri pobreží Čierneho mora zmenili túto rutinu, nalodili Arménov na bárky a vyhodili ich na mori z lode. Niektorí statoční Ottomanovi hodnostári ako Celal, guvernér Aleppa, Mazhar, guvernér Ankari a Reshid, guvernér Kastamonu, boli odvolaní pre nesúhlas s genocídou. Všetci ďalší Turci, ktorí chránili Arménov boli popravení. Počas troch rokov bolo zabitých 1,5 milióna Arménov. Genocída bola systematicky vykonávaná na celom území Ottomanovej ríše, čo dokazuje, že bola vedená vládnou stranou mladých Turkov.

Skutočnosť, alebo výmysel Arménov?
Turecká vláda dodnes popiera, že sa stala arménska genocída a tvrdí, že Arméni boli iba presunutí z východnej časti krajiny ohrozenej vojnou. Arménska genocída, bola uskutočnená na celom území Anatolie (dnešné Turecko) a nie iba vo východnej časti krajiny, ktorá bola ohrozená vojnou. Deportácie a vraždenie bolo aj na západe, v Ismide a jeho okolí, v Broussae, v centre Ankary a jej okolí, na juhozápade, v Konya a jej okolí a v Adane, ktorá je v blízkosti Stredozemného mora, čo je prirodzená západná hranica Turecka. Ďalej v Diyarbekiry, Harpoute, Marashi, a Ourfe. To boli iba niektoré z oblasti kde prebiehalo vraždenie. Iba Erzerum, Bitlis a Van sú vo východnej oblasti ohrozenej vojnou. Taktiež nemeckí konzuli pôsobiaci v Turecku vrátane vicekonzula Maxa Erwina von Scheubner-Richner, ktorý bol v 20tych rokoch hlavným politickým poradcom Adolfa Hitlera, boli svedkami. Hitler povedal svojim generálom v predvečer vyslania jednotiek do Poľska, “Choďte a zabíjajte bez milosti... ...kto si dnes spomenie na zabíjanie Arménov.”
20. a 21. storočie a genocída:
- 18teho júna, 1987 Európsky parlament odhlasoval uznanie Arménskej genocídy.
- Arménska genocída bola uznaná britským, francúzskym, ruským, nemeckým parlamentom, čo sa týka veľmoci. Spojené Štáty, taktiež uznali Arménsku genocídu a boli aj hlavným hovorcom v záujme Arménov.
- V roku 1994 Turecká vláda poskytla peniaze na tajné trénovanie azerbajdžanských vojakov na zabíjanie Arménov.
- Iba 10 rokov po tejto udalosti sa začali prístupové rokovania o vstupe Turecka do Európskej Únie. Turecko je plnohodnotným členom NATO a jedným z hlavných spojencov Spojených Štátov Amerických vo vojne v Iraku. Za čo im Spojené Štáty vyslovili odporučenie na prijatie do EÚ.

Spracoval Miroslav Pomajdík