Prezident dvoch tvárí Robert Mugabe

Zimbabwe je v súčasnosti jednou z najchudobnejších krajín na svete, pár mesiacov dozadu takmer denne prekonávala rekordy v inflácii, ktorej hodnoty sa blížili až k 11.000.000 percent. Situácia v krajine nebola vždy taká nelichotivá ako je dnes. Zimbabwe disponuje veľmi výhodnými geografickými podmienkami. Na jej území sa už od dávnej minulosti rozvíjali veľmi vyspelé kultúry a na konci 80. rokov 20. storočia patrila medzi najrozvinutejšie krajiny v Afrike. Čo sa ale stalo, keď sa fungujúci štát dostal do situácie, kedy stojí na pokraji priepasti?

Zimbabwe v súčasnej podobe existuje od mierovej konferencie v Londýne, ktorá sa uskutočnila 18. apríla 1980. Pred týmto dátumom sa na jej území nachádzal štát Južná Rodézia. Vládol tam rasistický režim premiéra Iana Douglasa Smitha, ktorý bol nútení odstúpiť na nátlak OSN a černošských aktivistov z frakcií ZAPU a ZANU medzi, ktorými zohrával dôležitú úlohu disident a dnes prezident Robert Mugabe. Práve jeho vláde sa pripisuje vina za súčasný stav v krajine. Predstavím Vám životný príbeh zimbabwského lídra.
Robert Gabriel Mugabe sa narodil 21. februára 1924 neďaleko Salisbury (dnešné Harare). Vysokoškolské vzdelanie získal v odboroch pedagogika, teória umenia a právo, ktoré vyštudoval diaľkovo z väzenia. V rokoch 1955 až 1960 pôsobil v Zambii a Ghane ako vzdelávací pracovník. Pobyt v Ghane pre neho znamenal veľa pri formovaní jeho politického profilu, výrazne ho ovplyvnili aj myšlienky o emancipácii černochov a panafrikanizmus[1]. Po návrate do vlasti sa začal angažovať v hnutí ZANU[2], neskôr sa za túto činnosť dostal do väzenia, kde strávil 11 rokov života. Veľmi silne na neho zapôsobila smrť syna, na ktorého pohreb sa nedostal a to znásobilo jeho nenávisť voči belochom. Po prepustení riadil činnosť ZANU z Mozambiku a do Zimbabwe sa vrátil až v roku 1979 ako hrdina.
V roku 1980 sa stal premiérom, keď vytvoril koalíciu so ZAPU[3], ktorú v roku 1987 zlúčil so svojou stranou ZANU a vznikla ZANU-PF[4]. V tom istom roku sa stal prezidentom, keď sa mu podarilo spojiť funkcie prezidenta a predsedu vlády. Zvolení bol opakovane v roku 1990, 1996, 2002 a v tiež v posledných voľbách v roku 2008, v ktorých druhé kolo bojkotovala opozícia. Exekutívna moc v rukách Mugabeho sa udržala až do septembra 2008, keď došlo k historickej dohode o rozdelení kompetencií. Dôvodom k takémuto rozhodnutia bola strata väčšiny v parlamente pre stranu ZANU-PF. Mugabe nerešpektoval výsledky volieb, došlo k vlne nepokojov, kde dochádzalo k útokom na predstaviteľov opozície.

Jednou z najdôležitejších úloh vlády Mugabeho bola dlho pripravovaná poľnohospodárska reforma, ktorá mala zabezpečiť redistribúciu pôdy pre majoritné černošské obyvateľstvo. Napĺňanie tejto reformy sa začalo referendom z roku 2000, ktorého predmetom bola aj zmena ústavy krajiny. Vyvlastňovanie fariem prerástlo do rasovo motivovaného násilia, ktoré nemalo v krajine obdoby. Noví vlastníci fariem (prívrženci prezidenta – veteráni), ale nevedeli ako pôdu obrábať, a tak postupne začala poľnohospodárska produkcia klesať. Dôsledkom toho bol rast nezamestnanosti, zvýšenie inflácie a celkovo všeobecnej nespokojnosti. Vo volebnom roku 2008, kde došlo k víťazstvu opozície, rozpútali jednotky armády a veteránov novú vlnu násilia, ktorá ešte viac prehĺbila už tak dosť zlú situáciu v krajine. Akýkoľvek hospodárky a spoločenský život v Zimbabwe sa zastavil, násilie bolo na dennom poriadku. Patová politická situácia sa prejavila vo všetkých oblastiach života, prekonala ju až dohoda z 15. septembra, ktorá zaručovala víťaznej strane MDC prístup k moci a jej líder Morgan Tsvangirai sa stal premiérom krajiny.

Vládu Robeta Mugabeho môžeme rozdeliť na tri etapy. V prvej etape od roku 1980 do roku 1997 bol príkladným africkým politikom, všetko na čo siahol malo úspech (podarilo sa mu vytvoriť silnú politickú stranu pre takmer všetkých obyvateľov, spolupracoval s bielymi farmármi, vo svojej vláde mal ministrov bielej pleti a podobne). Dodnes je medzi africkými politikmi veľmi rešpektovaným štátnikom. Čisto hypoteticky, keby po tomto období prišiel o funkciu, bol by možno úspešnejším africkým politikom ako Nelson Mandela. V rokoch 1997 a 2008 sa stal, ale synonymom černošského rasizmu. Naplno sa prejavila jeho nenávisť voči bielym z čias boja proti režimu Iana Smitha v 60. a 70. rokoch, keď bol väznený a žil v emigrácii. Najsmutnejšie na celom príbehu rokov 1997 až 2008 je to, že sa stal presne rovnakým typom politika, proti akým bojoval. Poslednou etapou sú najnovšie udalosti, ktoré sa naďalej vyvíjajú a ich budúcnosť možno len veľmi ťažko predpovedať. Ako sa bude správať prezident dvoch tvárí, prezident Mugabe?

Števko Adam

[1] Panafrikanizmus - je ideovopolitická koncepcia a hnutie najmä černošskej inteligencie Afriky, Severnej Ameriky a krajín Karibského mora, ktorá sa zakladá na vedomí jednoty a príslušnosti k jednej rase.
[2] ZANU – Zimbabwianska africká národná únia
[3] ZAPU – Zimbabwianska africká ľudová únia
[4] ZANU – PF – Zimbabwianska africká národná únia – Vlastenecký front